Biológia


Morfologické charakteristiky rysa ostrovida (Lynx lynx)

Telo: mačkovité, dlhé 80–130 centimetrov

končatiny: dlhé, s prednými končatinami výrazne kratšími, ako so zadnými

Chvost: krátky, 10–30 centimetrov

Výska tela: adultné zvieratá (data zo Slovinska): samice 17.9 ±3.0 kg; samce 21.5 ± 3.3 kg

Lebka: krátka, mačkovitá

Vzorec chrupu: celkovo 28 zubov: I 3/3, C 1/1, P 2/2, M 1/1

Srsť: hrubá a vlnitá, základná farba je svetlohnedá, mierne tmavšia nad chrbtom a bokoch a biela s žltým odtieňom na vnútornej strane nohy a nad brušnou dutinou; rysa má charakteristickú bodkovanú pigmentáciu s individuálne špecifickým počtom a rozložením škvŕn.

Zmysly: zrak, najmä v noci, je mimoriadne dobrý; čuch je dobrý, ale nie taký, ako v prípade psov; sluch je veľmi dobrý a na veľmi širokom frekvenčnom rozsahu.

Obrázky: Igor Pičulin

Obrázky: Igor Pičulin

Obrázky: Igor Pičulin

Zdroje:

Kos I., Potočnik H., Skrbinšek T., Skrbinšek M.A., Jonozovič M., Krofel M. 2004. Ris v Sloveniji. 1. izd. Ljubljana, Biotehniška fakulteta, Oddelek za biologijo: 239 str. (Lynx in Slovenia. Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department of Biology. 239 pg.)

 

Foto: Miha Krofel

Biotop

V Európe žije rys ostrovid (Lynx lynx) prevažne v listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch. Vegetácia a jej pokryvnosť zohráva dôležitú úlohu pri výbere domovského okrsku rys z rôznych dôvodov: je to rozhodujúca zložka biotopu populácie koristi; predstavuje útočisko proti antropogénnemu vyrušovaniu; a poskytuje krytie na lov.

Výber biotopu rysa je primárne riadený vyhýbaním sa ľudskej činnosti počas dňa a dostupnosti potravy počas noci. Nočný rozsah pohybov prekračuje denný rozsah o viac ako 10%. V noci rys selektuje otvorené biotopy, napríklad lúky, ktoré sú v nočných hodinách spojené s vysokým množstvom kopytníkov. Naopak, počas dňa, rys selektuje biotopy ponúkajúce husté krytie a nerovný terén vo vzdialenosti od ľudskej infraštruktúry.

S vyššou hustotou ľudí sa zvyšuje pravdepodobnosť vyrušovania rysa zo strany ľudí Dôležitým obmedzujúcim faktorom je dopravná infraštruktúra, ktorá fragmentuje vhodný biotop. Fragmentácia je spôsobená aj väčšími územiami neadekvátneho priestoru, ako sú urbánne oblasti a prírodné bariéry, napr. veľké rieky a horské hrebene and hranicou lesa.

Zdroje:

Kos I., Potočnik H., Skrbinšek T., Skrbinšek M.A., Jonozovič M., Krofel M. 2004. Ris v Sloveniji. 1. izd. Ljubljana, Biotehniška fakulteta, Oddelek za biologijo: 239 str. (Lynx in Slovenia. Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department of Biology. 239 pg.)

Filla M., Premier J., Magg N., Dupke K., Khorozyan I., Waltert M., Bufka L., Heurich M. 2017. Habitat selection by Eurasian lynx (Lynx lynx) is primarily driven by avoidance of human activity during day and prey availability during night. Ecology and evolution, DOI: 10.1002/ece3.3204.

Strategija ohranjanja in trajnostnega upravljanja navadnega risa (Lynx lynx) v Sloveniji 2016–2026: 41 str.

http://www.mop.gov.si/fileadmin/mop.gov.si/pageuploads/podrocja/velike_zveri/strategija_ris_2016_2026.pdf (December 2017)

Foto: Miha Krofel

Priestorová organizácia a teritorialita

Rys s výnimkou samíc s mláďatami mladšími ako jeden rok, žije osamelý život v rámci špecifického domovského okrsku. Samice si konkurujú o zdroje potrebné na výchovu mláďat a sú v priestore pomerne rovnomerne rozmiestnené. Samce sa nezúčastňujú starostlivosti o mláďatá, ale počas obdobia rozmnožovania si konkurujú o samice. To je dôvod, prečo sa ich domovské okrsky prekrývajú s domovskými okrskami samíc, zatiaľ čo ostatných samcov sa snažia vyháňať.

Veľkosť ročných domovských okrskoch v Západnej a Strednej Európe (dáta zo Švajčiarska; data z Polska sú rovnaké): samce: 264 ± 23 km2, samice: 168 ± 64 km2.

Rys je teritoriálny druh, kde každý samec háji svoj okrsok proti iným samcom a každá samica obhajuje svoj okrsok proti iným samiciam. Ich sociálna organizácia je podobná ostatným solitérnym mačkovitým šelmám, vykazujúc vnútro-pohlavnú teritoriálnosť s obmedzeným prekrývaním na okrajoch a prekrývajúcimi sa domovskými okrskami medzi rozdielnymi pohlaviami. Rysy sú polygamné s mono ovuláciou a vrcholom párenia v neskorej zime. Počas obdobia rozmnožovania boli zaznamenané extra-teritoriálne exkurzie samcov, niekedy aj s úspešným párením v rámci okrsku suseda. Agresívne medzidruhové interakcie sú vzácne a zvyčajne sa vyskytujú u samcov počas obdobia rozmnožovania. Predpokladá sa, že stabilita priestorového systému závisí hlavne od nepriamej komunikácie, najmä značkovania, ktoré tiež zohráva úlohu pri výbere partnera.

Kľúčová pre priestorový system je chemická komunikácia prostredníctvom značenia močom a trenia tvárovej časti hlavy. Značkovacie miesta môžu slúžiť ako „chemické informačné plagáty“, kde rys demonštruje svoju prítomnosť a získava informácie o terititoriálnych vzťahoch v danej oblasti. V Dinárskom pohorí sa pozorovalo, že rys pre značkovanie používa prednostne lesné cesty. Značkovacia aktivita rezidentných zvierat vrcholí počas obdobia párenia a je najnižšia počas obdobia, keď samice vrhnú mláďatá a laktujú. Obe pohlavia značkujú, avšak samce rysov navštevujú tieto miesta oveľa častejšie ako samice a pri návšteve lokality značkujú relatívne častejšie.

Zdroje:

Kos I., Potočnik H., Skrbinšek T., Skrbinšek M.A., Jonozovič M., Krofel M. 2004. Ris v Sloveniji. 1. izd. Ljubljana, Biotehniška fakulteta, Oddelek za biologijo: 239 str. (Lynx in Slovenia. Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department of Biology. 239 pg.)

Vogt K., Zimmermann F., Kölliker M., Breitenmosera U. 2014. Scent-marking behaviour and social dynamics in a wild population of Eurasian lynx Lynx lynx. Behavioural Processes,106: 98–106.

Allen M.L., Hočevar L., Groot M., Krofel M. 2017. Where to leave amessage? The selection and adaptive significance of scent-marking sites for Eurasian lynx. Behav Ecol Sociobiol. DOI: 10.1007/s00265-017-2366-5.

Krofel, M., Hočevar, L., Allen, M.L. 2017. Does human infrastructure shape scent marking in a solitary felid? Mammalian Biology, 87: 36-39. DOI: 10.1016/j.mambio.2017.05.003

Foto: Miha Krofel

Potravná ekológia

Hlavná korisť

Hlavnou korisťou rysa sú srnčia zver, plch, jelenia zver, kamzík a v ostatných častiach rozšírenia druhu sob, daniel a muflón. Malá korisť môže byť obzvlášť dôležitá v prípade mladých rysov, ktorí sa osamostatnili od svojich matiek. Výber koristi závisí vo veľkej miere od jej abundancie. V Slovinsku je hlavnou korisťou srnčia zver, plch a jelenia zver. Rys loví všetky kategórie malých kopytníkov, avšak selektuje najmä mladé a/alebo slabšie jedince jelenej zveri, hlavne lane a jelenčatá.

Technika lovu

Pretože mačkovité šelmy sú najmä solitérnymi lovcami, každé zahryznutie musí byť vykonané s presnosťou a musí byť umiestnené tak, aby čo najrýchlejšie usmrtilo korisť, a predchádzalo nebezpečenstvu pre predátora počas súboja s ňou. Dôležitým faktorom pre úspech lovu je prekvapenie. Snaží sa prekvapiť svoju korisť, alebo ju napadnúť zo zálohy. Aby bol úspešný, musí sa dostať do vzdialenosti niekoľkých metrov od svojej koristi. Rys neprenasleduje korisť a zvyčajne vzdá útok, ak ten nie je úspešný v 20–50 metrov.

Rys usmrtí svoju korisť zahryznutím do hrdla, rozdrvením hrtanu, alebo zahryznutím do zátylku a poškodením miechy. Malú korisť usmrcuje zahryznutím do hlavy. Zahryznutia zospodu do oblasti krčnej tepny a truncus vagosympathicus (tlak na karotický sínus s početnými baroreceptormi môže mať za následok bradykardiu, alebo totálnu zástavu srdca a okamžitú smrť) boli rovnako zaznamenané.

Konzumácia koristi

V prípade väčšej koristi rys neskonzumuje celý kadáver naraz. Zvyčajne konzumuje veľké svaly (stehná, ramená) a potom pokračuje smerom k menším svalom. Vnútornosti koristi nie sú konzumované. Čas, ktorý rys strávi pri konzumácii jednej koristi, sa zvyšuje logaritmicky s jej hmotnosťou. Rovnako závisí aj od počtu, veku a veľkosti rysa. V Slovinsku a Chorvátsku rys konzumuje srnčiu zver v priemere 4,4 dní, pokiaľ nie sú vyrušené medveďmi alebo ľuďmi. Vo Švajčiarsku sa zistilo, že rys sa živí dospelým kamzíkom v priemere 4,6 dňa, srncom 4,3 dňa a srne 4 dni. Výskumníci z Poľska zistili, že rys konzumuje srnčiu zver v priemere asi 3 dni a jeleniu zver približne 4 dni. Rys často opúšťa svoju korisť (najmä samce) a vracia sa k nej po niekoľkých dňoch. Korisť často skrýva a maskuje. Ak sú rysy pri koristi vyrušené ľuďmi, môžu ju opustiť skôr, ako sú úplne skonzumované. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, rys neodstraňuje hlavu svojej koristi. To robí líška (niekedy aj pri využívaní koristi rysa).

Využitie a požiadavky na korisť

Vo väčšine prípadov rys konzumuje všetky jedlé tkanivá koristi (pri 80% prípadov, spotreba vyššia ako 75%). V 19% prípadov je využitie čiastočné (konzumácia 25-75%). Rys opustí svoju korisť bez známych dôvodov len v 1% prípadov. Rys potrebuje 2 ± 0,9 kg potravy denne, ak sa berie do úvahy čas potrebný na nájdenie ďalšej koristi. Ak pridáme čas vyhľadávania a konzumácie, samec rysa uloví korisť každých 5,9 ± 1,5 dní a samica každých 5,2 ± 1,4 dní. Môžeme teda odhadovať, že rys potrebuje približne 60-70 kusov veľkej koristi (srnčia, jelenia zver a podobne) ročne a neznáme množstvo menšej koristi.

Zdroje:

Kos I., Potočnik H., Skrbinšek T., Skrbinšek M.A., Jonozovič M., Krofel M. 2004. Ris v Sloveniji. 1. izd. Ljubljana, Biotehniška fakulteta, Oddelek za biologijo: 239 str. (Lynx in Slovenia. Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department of Biology. 239 pg.)

Krofel M., Skrbinšek T., Kljun F., Potočnik H., Kos I., 2009. The killing technique of Eurasian lynx. Belg. J. Zool, 139(1): 79-80.

Krofel, M., Kos, I., Jerina, K. 2012. The noble cats and the big bad scavengers: effects of dominant scavengers on solitary predators. Behavioral Ecology and Sociobiology, 66 (9): 1297-1304. DOI: 10.1007/s00265-012-1384-6

Krofel, M. 2012. Medvrstne interakcije povezane s plenjenjem pri evrazijskem risu (Lynx lynx) na območju severnih dinaridov. Doktorska disertacija. Univerza v Ljubljani, Biotehniška fakulteta, Ljubljana. 142 str.

Foto: Miha Krofel

Charakteristika populácie

Pohlavná štruktúra stabilných populácií rysov vykazuje vyvážený pomer medzi samcami a samicami. Väčší podiel samcov (64% vo Fínsku) bol zistený v oblastiach s rozširujúcou sa populáciou, alebo pri náraste populácie. To je spôsobené vyššou mierou disperzie samcov.

Predpokladá sa, že údaje o osamostatňovaní sa mláďat vážne podhodnocujú ich podiel v populácii, pretože sú viac vystavené iným príčinám mortality, ako sú ochorenia, predátori a nepriaznivé faktory životného prostredia. Osamostatňovanie sa zvyčajne stáva príčinou mortality až v druhej polovici prvého roka života.

Na základe údajov o zo stopovania rysov v Poľsku odhadli výskumníci, že v zime populácia pozostáva z 24-34% dospelých samcov, 19-23% dospelých reprodukčných samíc, 11-26% subadultných zvierat a nereprodukčných samíc a 20-45 % mláďat.

Samce rysov v Európe dosahujú sexuálnu dospelosť v 33 mesiacoch života. Histologické analýzy semenníkov nórskej populácie rysov ukazujú, že približne 50% samcov dosiahlo pohlavnú dospelosť v 21 mesiacoch života. Samice v zajatí rovnako dosahujú sexuálnu dospelosť v 21 mesiacoch života. Podobný výsledok bol zistený aj v Nórsku pomocou analýzy ovulácie, alebo prítomnosti corpule lutea, kde po približne 21 mesiacoch väčšina samíc dosiahla sexuálnu dospelosť. Avšak približne polovica samíc dosiahla sexuálnu dospelosť už vo veku 7,5 – 11,5 mesiaca. Napríklad v Škandinávii žiadna zo 17 ročných samíc zahrnutých do štúdie nedosiahla úspešný vrh.

Nie je pravdepodobné, že by sa mladé samce zúčastňovali párenia, pretože sú vytláčaný od samíc prostredníctvom starších samcov. To pravdepodobne znamená, že sa môžu páriť len o rok neskôr, keď majú takmer 3 roky.

Početnosť vrhov rysa ostrovida je jedno až štyri mláďatá. V Nórsku zistili v priemere 2,5 embryí na gravidnú samicu (SD ± 0,52). Kaczenska reportovala 2,1 (± 0,9) mláďat na vrh v intervale od 1 do 4.

Úspešnosť reprodukcie populácie rysa závisí primárne od potravných podmienok na území, zvyčajne od hustoty srnčej zveri. Samice rysa sa po dosiahnutí sexuálnej dospelosti pária až do vysokého veku 12-13 rokov. V telemetrickej štúdii v Škandinávii bolo zistené, že mláďatá vyvádzalo 55% dvojročných samíc a 72% starších samíc.

Väčšina európskych štúdií o reprodukcii rysov zistila, že počet mláďat na jednu samicu sa na konci prvého roka života pohybuje medzi 1,2 a 1,6. Rozdielne sú údaje zo Švajčiarska, kde u študovaných zvierat našli iba 0,69 mláďat na samicu.

Mortalita dospelých rysov je medzi 19% a 29%. Miera mortality subadultných a dospelých rysov v Poľsku v rokoch 1978 a 1994 bola odhadnutá na 37%. Tak v Poľsku, ako aj vo Švajčiarsku bolo 63% až 75% známej mortality pripísaných ilegálnemu lovu. Ďalším faktorom mortality spôsobenej ľudskou činnosťou, typickou pre kultúrnu krajinu, sú kolízie s vozidlami.

Prežívanie dospelých jedincov má najdôležitejší vplyv na populačnú dynamiku rysa. Druhým najdôležitejším parametrom je prežitie mláďat až do prvého roka života.

Odhady density (hustoty) populácie rysa v rôznych častiach Európy sa pohybujú medzi 1 až 6 zvieratami na 100 km2. V švajčiarskych Alpách bola denzita na území 500-km2 odhadnutá na 1.2 dospelého rysa na 100 km2, s vyššou hustotou na marginálnej časti rozšírenia populácie. Denzita v švajčiarskom pohorí Jura bola 0.94 zvierat na 100 km2, a pohybovala sa medzi 1.4 a 1.9 zvierat na 100 km2, ak boli počas jesene zahrnuté aj mláďatá. Denzita dospelých zvierat na území Bielovežského pralesa počas jesene a rokov 1991–1996 bola odhadnutá medzi 2.4 a 3.2 zvieratami na 100 km2. Denzita mláďat bola odhadnutá medzi 0.6 a 2.3 zvierat na 100 km2, s následnou celkovou denzitou 4 až 5 zvierat na 100 km2.

Zdroje:

Kos I., Potočnik H., Skrbinšek T., Skrbinšek M.A., Jonozovič M., Krofel M. 2004. Ris v Sloveniji. 1. izd. Ljubljana, Biotehniška fakulteta, Oddelek za biologijo: 239 str. (Lynx in Slovenia. Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department of Biology. 239 pg.)

KACZENSKY, P. 1991. Untersuchungen zur Raumnutzung weiblicher Luchse (Lynx Lynx) sowie zur Abwanderung und Mortalitat ihrer Jungen im Schweizer Jura – Spatial use of female lynx, and dispersal and mortality of their off spring in the Swiss Jura. Universitat Munchen: 1 – 80.