Vyhynutie rysa v Európe
Počas posledných niekoľkých storočiach sa počet mnohých druhov šeliem drasticky znížil. Táto situácia je priamym alebo nepriamym dôsledkom ľudskej činnosti. Väčšina šeliem sa dostáva do konfliktu s človekom z dôvodu ich predátorského spôsobu života.
Od začiatku historickej éry bol smer procesu vyhynutia v Európe od západu k východu. Vymieranie sa zintenzívnilo po stredoveku a vyvrcholilo v polovici 19. storočia, kedy zaniklo mnoho lokálnych populácií. Rys začal najprv miznúť z nížin a pobrežných častí súčasného Dánska a Holandska, ako aj z viacerých Poľsko/nemeckých nížin. Okolo roku 1800 bol rys prítomný v Alpách, na Balkánskom polostrove až po Grécko, v Tatrách, Karpatoch a v celej oblasti východnej Európy, pobaltských štátov, Fínska a Škandinávie. Existovalo niekoľko dôvodov na jeho zmiznutie, s rôznymi faktormi prevládajúcimi v rôznych oblastiach a rôznych časových obdobiach. Prenasledovanie veľkých šeliem v Európe bolo dobre plánované, legálne organizované a odmeňované. Je ťažké uveriť, že intenzita a účinnosť lovu ako aj jeho metódy, ktoré boli k dispozícii v tom čase sú faktorom, ktorý by sám osebe dokázal v takej miere spôsobiť vyhynutie rysa v Európe.
Od 15. do 17. storočia bola prevažnou metódou pasenia hospodárskych zvierat v Európe otvorená pastva, ktoré sa počas celej sezóny presúvali v rámci veľkých území. To vystavilo hospodárske zvieratá útokom veľkých šeliem.
Hovädzí dobytok, ovce, kone a kozy sa po stáročia pásli v lesoch, čím zabraňovali prirodzenej obnove lesa a menili lesy na pastviny. Množstvo intenzívnych poľnohospodárskych plôch sa dramaticky zvýšilo zavedením nových poľnohospodárskych metód, nových plodín ako zemiak, kukurica a cukrová repa po roku 1734, ako aj zavedenie chovu dobytka pasúceho sa v oplotených pasienkoch. Spolu s tým bol spojený aj rýchly rast ľudskej populácie. To spôsobilo od 14. storočia vznik intenzívnych holorubov a stratu biotopov rysa vo všetkých nížinách alebo husto osídlených oblastiach Európy.
Predtým neprístupné a uzatvorené zalesnené plochy sa intenzívne využívali najmä na výrobu uhlia, pretože potreba dreveného uhlia, jedného z najdôležitejších zdrojov energie okrem palivového dreva, rástla rýchlo s rastom obyvateľstva. Intenzívna ťažba dreva a rozširovanie lesných ciest spolu s rozvojom a používaním strelných zbraní tiež zvýšili intenzitu a účinnosť lovu veľkých šeliem, ako aj ich koristi.
Denzita hospodárskych zvierat bola v 17. a 18. storočí desať krát vyššia, ako v súčasnosti. To spoločne s vtedy používanými metódami lesných pastvín postavilo hospodárske zvieratá do kompetície so srnčou zverou. Počty veľkých bylinožravcov sa na rozsiahlych územiach intenzívne využívaných lesov dramaticky znížili.
Väčšia časť procesu vymierania rysa v Európe prebehla začiatkom 19. storočia. Kolaps feudálnej spoločnosti a následná liberalizácia poľovníckych práv zavŕšila celkové vyhynutie rysa na väčšine Európy. V tom čase dosiahla hustota veľkých bylinožravcov, najnižšie hodnoty v mnohých častiach Európy. Počet srnčej zveri v Slovinsku v prvej polovici 19. storočia sa odhaduje na približne 1% súčasného stavu, zatiaľ čo jelenia a diviačia zver takmer vyhynuli.
Koncom 18. A 19. storočia sa efekt zakladateľa stal viac zrejmý. Úspech reprodukcie a prežitie mladých zvierat boli dodatočne znížené v dôsledku extrémne zlých potravných podmienok, ktoré boli rozhodujúce pre ich prežitie. V 19. storočí bol význam priameho lovu rysa na jeho vyhynutie v Slovinsku, ako aj v Európe pravdepodobne sekundárny. V 19. storočí bolo v Slovinsku usmrtených tridsaťosem rysov. Priama príčina vyhynutia lokálnych populácií v Európe v 19. storočí bola predovšetkým fragmentácia a zlé potravné podmienky v rámci rysích biotopov.
Zdroje:
Kos I., Potočnik H., Skrbinšek T., Skrbinšek M.A., Jonozovič M., Krofel M. 2004. Ris v Sloveniji. 1. izd. Ljubljana, Biotehniška fakulteta, Oddelek za biologijo: 239 str. (Lynx in Slovenia. Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department of Biology. 239 pg.)
Reštitúcia rysa v roku 1973
Na začiatku 70. rokov 20. storočia v štátnom revíry Rog v južnom Slovinsku dnes známom, ako poľovná rezervácia Medved, vznikla myšlienka reštitúcie rysa v regióne Kočevska ako poľovného druhu, ktorú inicioval poľovný hosť zo Švajčiarska, Karl Weber. V januári 1973 boli do karantény privezené tri samce a tri samice rysov z karantény v Zoo Ostrava v Československu. Stopy pravdepodobne všetkých šiestich zvierat v snehu boli následne hlásené v novembri 1973. Samice zostali v oblasti Kočevského Rogu, zatiaľ čo samce sa už objavili na západe v Mala gora a Velika gora. Dve zo samíc mali jedno mláďa, zatiaľ čo jedna mala dve mláďatá. V nasledujúcich rokoch populácia rástla a expandovala. Počiatočný vývoj populácie vykazoval nízku úmrtnosť jedincov. To malo kľúčový význam pre prežitie novovzniknutej populácie počas počiatočnej fázy programu reštitúcie. Hlavná úloha pri úspešnej reštitúcii rysa je pripisovaná pozitívnemu postoju poľovníkov a skutočnosti, že potravné podmienky boli priaznivé.
Populácia pokračovala v raste aj napriek jej plánovanému lovu po roku 1978. Rozšírila sa na severozápade smerom k Taliansku a Alpám, ako aj na juhovýchod do Bosny a Hercegoviny. Silný rast populácie a jej expanzia počas počiatočných pätnástich rokov nasledovalo predpokladané obdobie stabilizácie koncom 80. a začiatkom 90. rokov 20. storočia. Rok 1986 znamenal začiatok absurdnej kampane pre začiatok lovu rysa v tzv. neklasifikovaných oblastiach. Toto opatrenie zastavilo ďalšie rozšírenie rysa na iné vhodné časti Slovinska. V 90. rokoch 20. storočia sa v juhozápadnej polovici Slovinska vyskytoval rys až po západné hory Bosny na juhovýchode.
Príbuzenské kríženie v populáci
Trend tohto úspešného príbehu sa zmenil v posledných desiatich až pätnástich rokoch, pričom početnosť populácie rysa klesala. Dnes sa dinárska – juhovýchodná alpská populácia zmenšuje a je prísne chránená v celom území jej rozšírenia. Kontakt s alpskou a balkánskou populáciou rysa nebol doposiaľ dôkladne preskúmaný, ale vzhľadom na geografické vzdialenosti a bariéry v krajine, sa potomkovia šiestich reštituovaných zvierat pravdepodobne počas posledných štyridsiatich rokov reprodukovali izolovane.
V malých a izolovaných populáciách, ako sú tieto, sú alely náhodne fixované alebo sa strácajú z dôvodu genetickému driftu a kvôli menej efektívnemu výberu sa hromadia škodlivé mutácie. Z dlhodobého hľadiska tieto procesy erodujú kvantitatívnu genetickú variáciu potrebnú pre adaptívnu evolúciu. Navyše, z dôvodu čoraz homozygotnejších jedincov sa recesívne škodlivé alely prejavia na fenotype. To všetko môže viesť k zníženiu fyzickej kondícii, nazývanej depresia spôsobená príbuzenským krížením. Inbreeding môže mať negatívne dôsledky na všetky aspekty reprodukcie a prežitia a zvyšuje riziko vyhynutia.
Zdroje:
Kos I., Potočnik H., Skrbinšek T., Skrbinšek M.A., Jonozovič M., Krofel M. 2004. Ris v Sloveniji. 1. izd. Ljubljana, Biotehniška fakulteta, Oddelek za biologijo: 239 str. (Lynx in Slovenia. Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department of Biology. 239 pg.)
Sindičić M., Polanc P., Gomerčić T., Jelenc M., Huber Đ., Trontelj P., Skrbinšek T., 2013. Genetic data confirm critical status of the reintroduced Dinaric population of Eurasian lynx. Conserv Genet. DOI: 10.1007/s10592-013-0491-x: 10 str.
Genetické problémy malých populácií
Životaschopnosť populácie nám hovorí o pravdepodobnosti predchádzania jej vyhynutiu počas určitého časového obdobia. Náhodné alebo stochastické udalosti, ktoré ovplyvňujú životaschopnosť populácie, sú demografická stochasticita, stochasticita prostredia, genetická stochasticita a katastrofické udalosti. Životaschopnosť malých populácií je zvyčajne nižšia, pretože sú citlivejšie na stochastické udalosti. Mnoho európske populácie rysov sú malé a izolované. Tým sa stávajú zraniteľnými z dôvodu viacerých faktorov, ktoré môžu výrazne znížiť ich životaschopnosť. Efekt zakladateľa má významný vplyv na niektoré genetické vlastnosti populácie. Tento efekt je stratou genetickej variability, ku ktorej dochádza vtedy, keď nová populácia vzniká veľmi malým počtom jedincov pochádzajúcich z väčšej populácie.
Vzhľadom na nízku efektívnu veľkosť populácie, genetická diverzita klesá z dôvodu genetického driftu. Takéto populácie sú ohrozené ďalšími hrozbami, ktoré nepredstavujú problémy pre väčšie populácie. V tak malej populácii ako je dinárska, každá jedna mortalita výrazne zvyšuje pravdepodobnosť vyhynutia. Pri každej smrti jedinca dochádza aj k ďalšiemu poklesu reprodukcie.
Zdroje:
Kos I., Potočnik H., Skrbinšek T., Skrbinšek M.A., Jonozovič M., Krofel M. 2004. Ris v Sloveniji. 1. izd. Ljubljana, Biotehniška fakulteta, Oddelek za biologijo: 239 str. (Lynx in Slovenia. Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department of Biology. 239 pg.)
Vlada RS. 2016. Strategija ohranjanja in trajnostnega upravljanja navadnega risa (Lynx lynx) v Sloveniji 2016–2026: 41 str.
http://www.mop.gov.si/fileadmin/mop.gov.si/pageuploads/podrocja/velike_zveri/strategija_ris_2016_2026.pdf (December 2016)
Distribúcia v roku 2012
Názov populácie | Krajiny | Veľkosť (v 2012) | Trend |
Škandinávska | Nórsko, Švédsko | 1800 – 2300 | Stabilný |
Karélska | Fínsko | 2400-2600 | Rastúci |
Baltická | Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Ukrajina | 1600 | Stabilný |
Šumavsko-Bavorská | Česká Republika, Nemecko, Rakúsko | 50 | Stabilný, alebo klesajúci |
Karpatská | Rumunsko, Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Česká Republika, Maďarsko, Srbsko, Bulharsko | 2300-2400 | Stabilný |
Alpská | Švajčiarsko, Slovinsko, Taliansko, Rakúsko, Francúzsko | 130 | Stabilný |
Jurská | Francúzsko, Švajčiarsko | 100 | Rastúci |
Vogézsko-Falcká | Francúzsko, Nemecko | 19 | Stabilný, alebo mierne klesajúci |
Dinárska | Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina | 120-130 | Stabilný, alebo klesajúci |
Balkánska | „Macedónia“, Albánsko, Srbsko (zahŕňajúca Kosovo*) | 40-50 | Klesajúci? |
Zdroje:
Large Carnivore initiative for Europe IUCN/SSC specialist group. 2012. Eurasian lynx.
http://www.lcie.org/Large-carnivores/Eurasian-lynx (December 2017)
Ohrozenia
- Inbreeding a iné problémy spôsobené malou veľkosťou populácie
- Fragmentácia biotopov
- Nízka sociálna akceptácia
- Pytliactvo
- Zmenšovanie vhodného biotopu
- Mortalita v dôsledku zrážky vozidla
Zdroje:
Strategija ohranjanja in trajnostnega upravljanja navadnega risa (Lynx lynx) v Sloveniji 2016–2026: 41 str.
http://www.mop.gov.si/fileadmin/mop.gov.si/pageuploads/podrocja/velike_zveri/strategija_ris_2016_2026.pdf (December 2017)
The IUCN Red List of Threatened Species. 2017. Lynx lynx. http://www.iucnredlist.org/details/12519/0 (December 2017)
Legislatíva pre ochranu rysa
Medzinárodné legislatíva
- Červený zoznam ohrozených druhov IUCN
- Dohovor o biologickej diverzit
- Washingtonská konvencia o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) (monitoruje obchod s voľne žijúcimi zvieratami a rastlinami)
- Bernský dohovor (dohoda o zachovaní a ochrane európskych voľne žijúcich rastlín a zvierat a ich biotopov)
- Pan-alpská stratégia ochrany prírody pre rysa
- Alpská konvencia
Európska legislatíva
- Smernica Rady 92/43 / EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch)
- Nariadenie (EK) č. 338/97 – regulácia obchodu s cieľom ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlí