Pôvod


Foto: Miha Krofel

Systematika

Rys (rod Lynx) je zaradený medzi šelmy (Carnivora) a mačkovité šelmy (Felidae). V súčasnosti sú rysy rozšírené na väčšine Holarktickej oblasti a zahŕňa štyri druhy: rys ostrovid (Lynx lynx),   ibérsky/pardálový rys (Lynx pardinus), kanadský rys (Lynx canadensis) a rys červený (Lynx rufus). Dva z týchto druhov sú rozšírené aj v Európe – rys ostrovid a Ibérsky rys. Rys ostrovid je jediný druh žijúci v Slovinsku, Chorvátsku, Taliansku, Slovensku a Rumunsku.

Rozdelenie rysa ostrovida do poddruhov je stále diskutabilné. Rysy reštituované do Slovinska pochádzali z Karpát a podľa viacerých autorov patria do poddruhu Lynx lynx lynx, alebo Lynx lynx carpathicus.

 

 

Zdroje:

Kos I., Potočnik H., Skrbinšek T., Skrbinšek M.A., Jonozovič M., Krofel M. 2004. Ris v Sloveniji. 1. izd. Ljubljana, Biotehniška fakulteta, Oddelek za biologijo: 239 str. (Lynx in Slovenia. Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department of Biology. 239 pg.)

 

Fylogenéza a distribúcia

Prví známi predstavitelia mačkovitých šeliem sa objavili v Oligocéne. Rovnako ako všetky šelmy, pochádzajú z už vyhynutej rodiny miacidov (Miacoidea). Najstaršie pozostatky rysov približne štyri milióny rokov staré boli objavené v Afrike. Predok všetkých súčasných rysov bol druh Lynx issiodorensis, ktorý bol rozšírený na väčšine severnej hemisféry. Z tohto druhu sa vyvinuli následne rys červený (Lynx rufus) v Severnej Amerike, ibérsky rys (Lynx pardinus) v Európe a rys ostrovid (Lynx lynx) v Ázii. Neskôr sa rys ostrovid rozšíril aj do Európy, kde nahradil ibérskeho rysa z väčšiny územia jeho prezencie s výnimkou Ibérskeho polostrova.

Dnešná distribúcia rysa v Európe je okrem dôsledkov spôsobených človekom vo veľkej miere výsledkom udalostí, ku ktorým došlo v neskorom Pleistocéne. Dve kľúčové udalosti v tom čase boli príchod rysa ostrovida do Európy a výrazné zmenšenie geografického rozšírenia oboch druhov (rysa ostrovida a ibérskeho rysa) vo vrcholnom Würmskom glaciále. Ako rys ostrovid nahradil ibérskeho rysa na väčšine územia v Európe nie je v súčasnosti dostatočne pochopené. Niektoré nálezy preukazujú, že minimálne po istý čas oba druhy existovali sympatricky. Počas neskorého Pleistocénu sa rys ostrovid rozšíril do Severnej Ameriky, kde sa vyvinul v kanadského rysa (Lynx canadensis).

Foto: Miha Krofel

Podnebie sa ku koncu Würmského glaciálu zhoršovalo, pričom ľadová doba dosiahla svoj vrchol približne pred dvadsiatimi tisíc rokmi. V tom čase bola väčšina Európy pokrytá ľadom, tundrou a stepou. Populácie rysa sa zachovali v lesných refúgiách na juhu. Po vrchole Würmského glaciálu sa podnebie oteplilo a lesy sa začali rozširovať, spoločne s nimi aj rys.

Najdôležitejšou úlohou vo vývoji rysa je dostupnosť koristi a vplyv konkurentov. Väčšina druhov rysa, s výnimkou rysa ostrovida, sa prispôsobila k lovu zajacov a králikov (Leporidae), čo viedlo k postupnému zmenšeniu veľkosti tela. To im umožnilo prežiť v prostredí s nízkou hustotou malých kopytníkov, čo im umožnilo vyhnúť sa konkurencii s väčšími predátormi.

Zdroje:

Kos I., Potočnik H., Skrbinšek T., Skrbinšek M.A., Jonozovič M., Krofel M. 2004. Ris v Sloveniji. 1. izd. Ljubljana, Biotehniška fakulteta, Oddelek za biologijo: 239 str. (Lynx in Slovenia. Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department of Biology. 239 pg.)